Ako šiel čas s Atlas Copco: Inovatívna Švédska metóda

Za tú dobu sa samozrejme mnohé zmenilo, ale oddanosť zostáva. Oddanosť našim zamestnancom i našim zákazníkom. Pripomeňme si zásadné míľniky našej spoločnosti v niekoľkodielnom seriáli. V prvnej časti sme zhrnuli, ako to všetko začalo, v druhej sme sledovali prvé kroky k orientácii na zákazníkov. V tretej časti sme sa stali svedkami prerodu spoločnosti z rýdzo technologickej firmy na spoločnosť orientujúcu sa na trh a dnešný diel predstaví kúzlo takzvanej Švédskej metódy. Atlas Diesel začal vyvíjať ľahké pneumatické vŕtačky zhruba v rovnakej dobe, kedy spoločnosť Sandvik uviedla na trh vŕtacie nástroje z karbidu volfrámu. Obchodný zástupca Erik Johnsson v tomto spojení našiel neopakovateľné kúzlo, pre ktoré sa vžil názov Švédska metóda.

Po vojne sa riaditeľ Walter Wehtje začal sústrediť na zvýšenie vývozu. Na jar roku 1946 vyslal Erika Johnssona do Paríža, aby preskúmal francúzsky trh. Johnsson sa vrátil s nemilým prekvapením – konkurencia vo Francúzsku je tvrdšia, než ktokoľvek očakával. Tamojší obchodníci boli často nekvalifikovaní a tovar predávali pod cenou. Ceny francúzskych a nemeckých vŕtacích zariadení boli príliš nízke na to, aby Johnsson vyvodil akýkoľvek význam prípadného vstupu na tamojší trh. Muselo sa stať niečo viac. Atlas musel prísť s nejakou nadradenou metódou, ktorú by mohol exportovať namiesto jednotlivých kusov tovaru. A na túto metódu narazil Johnsson v podstate náhodou, keď bol na návšteve uhoľných baní vo Francúzskom stredohorí. Doprevádzal ho vtedy šéf parížskej pobočky firmy Svenska Diamantbergborrnings, švédskej spoločnosti pôsobiacej v oblasti ťažby diamantov. Ako tak prechádzali banským areálom, diskutovali o moderných metódach ťažby a vŕtania. Porovnávali americkú ťažkú techniku s novými ľahkými strojmi zo Švédska. Táto diskusia ich následne od kupujúcich priviedla rovno k technickým pracovníkom, teda k ľuďom, ktorí mali ďaleko lepšiu predstavu o tom, o čom sa tí dvaja bavia. Koncoví zákazníci mohli vyjednávať o cenách, ale neboli schopní diskutovať o metóde ako celku. A tak sa zrodil termín Den Svenska Metoden, Švédská metoda. Atlas Diesel vďaka nej našiel cestu priamo k technikom a riaditeľom podnikov ťažobného priemyslu. Akonáhle predal túto metódu, bol už predaj samotných strojov a vrtákov len formalitou. Stačilo, aby sa tamojší technici raz rozhodli pre nákup Švédskej metódy od Atlas Diesel a francúzski, americkí ani nemeckí výrobcovia už nemali žiadnu šancu.